HLAHOLIKA – prvé písmo Slovákov PDF verzia
Prvý písomný dokument slovenskej, ba i celej slovanskej kultúry sa začína slovami evanjelia sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo.“ S týmto historickým dokumentom Slováci v 9. storočí vystúpili na javisko svetových dejín. Na samom počiatku slovenskej kultúry nestojí vlčica, ktorá nadájala Romula a Réma, ako je to u Rimanov, ani správy o ľudských obetách, ani mytologické báje iných národov; na počiatku Slovákov stojí Božie Slovo! Tak hlboko zasahuje evanjelium do ich histórie a kultúry. Slovenský národ sa kultúrne zrodil prijatím krstu a Božieho slova. (Jozef kard. Tomko, Nitra 2006)
Hneď v úvode písomnej kultúry dosiahli uznanie na vrcholnej úrovni vtedajšieho spoločensko-politického života, schválením jazyka starých Slovákov ako štvrtého liturgického jazyka rímskokatolíckej Cirkvi v Ríme roku 868. Symbolicky sa slovenská kultúra zrodila na oltári betlehemských jasieľ, v Bazilike Panny Márie Snežnej. Tak veľkolepý bol historický moment zrodu kultúry Slovákov. Slovenský národ, ako prvý zo všetkých Slovanov, dostal vlastné písmo a slovenčina sa už v 9. storočí konštituovala ako samostatný kultúrny jazyk.
Tento, v histórii národov neobvyklý medzník, bol epochálnym dielom bratov zo Solúna (Thessaloníki v Grécku) – sv. Cyrila a sv. Metoda. Nastal v roku 863 vznikom nového písma, dnes známeho ako hlaholika, ktorú pre Slovákov zostavil Konštantín Filozof, ktorý neskôr prijal rehoľné meno Cyril. On bol prvým kodifikátorom spisovného, literárneho a liturgického jazyka Slovanov, ktorého základom bola staroslovenčina. Cyrilometodské preklady biblických kníh, ako hovoria znalci, ešte i po tisícročí prekvapujú svojou dokonalosťou. Po stránke teologickej, jazykovej a štylistickej sa cyrilometodský preklad javí aj dnešným odborníkom ako geniálne dielo.
Po preložení liturgických kníh prišiel Konštantín a jeho brat sv. Metod na územie Slovákov, aby tu založili prvú školu Slovanov. V sídle kniežaťa Rastislava, na Devíne bola založená prvá slovenská univerzita v národnom jazyku a prvé školstvo, ktoré nebolo určené len pre hornú spoločenskú vrstvu. V tom čase to bol v Európe ojedinelý zjav, pretože okrem gréčtiny a latinčiny sa nevyučovalo v žiadnom inom jazyku. Napriek svojmu krátkemu trvaniu, 21 rokov (864 –885), sa táto univerzita zaradila medzi popredné literárno-pedagogické európske strediská a stala sa kolískou celého slovanského písomníctva.
Hlaholika sa stala duchovným, ale aj kultúrnym fenoménom doby, vďaka ktorému sa starí Slováci už v 9. storočí zaradili ku špičke kresťanského sveta. Stali sa predvojom a ohniskom duchovnej i svetskej kultúry všetkých Slovanov, a preto staroslovenčinu možno nazvať i “latinčinou Slovanov“. Neskôr sa vyvinula do tzv. cirkevnej slovančiny, ktorú dodnes v liturgii používajú viaceré slovanské národy. Právom národná tradícia neustále sprítomňuje veľkolepé dielo sv. Cyrila a Metoda, najväčších osobností slovenských dejín, ba aj dejín všetkých slovanských.
POSVÄTNÉ PÍSMO
„…slovenské písmená svätejšie sú a ctihodnejšie, lebo svätý muž ich vytvoril….“ Týmito slovami sa v 10.stor. priamy učeník solúnskych bratov, mních Chrabr (sv. Naum), postavil na obranu hlaholiky – posvätného staroslovenského písma a vyzdvihol zásluhy sv. Cyrila: „On jeden to urobil v krátkom čase, a oni mnohí za mnoho rokov – oni pohania, on svätý.“
Silu tohto argumentu pochopíme až vtedy, keď si uvedomíme, že sv. Cyril preložil Evanjeliár a Žalmy asi za jeden rok (862 – 863), a to musel najprv zostaviť celý fonologický a ortografický systém. Len zostavenie abecedy v iných kultúrach trvalo dlhé roky. Preklad Starého Zákona dokončil sv. Metod spolu s 3 rýchlopiscami, ako je presne zaznamenané v jeho Životopise, za 8 mesiacov. Pre porovnanie: v 18. storočí preklad celej Kamaldulskej Biblie do slovenčiny trval aj s prepisom 15 rokov. Nadprirodzený výkon sv. Cyrila i sv. Metoda zdôrazňuje tiež fakt, že v dnešnej dobe rýchlych technológií prepisovali Kamaldulskú Bibliu do počítača 3 ľudia a samotné prepisovanie, bez prekladu, im trvalo 4 roky. Aj preto mních Chrabr poukazuje na výnimočnú osobnosť Konštantína Filozofa a odôvodňuje to pôsobením Svätého Ducha.
Nahliadnutie do životopisu sv. Cyrila (*Byzancia, Solún 827 – † Rím 869) poukazuje na to, že skutočne ide o neobyčajného ducha. Konštantín Filozof patril k najvýznamnejším osobnostiam 9. storočia. V jeho širokej apoštolskej činnosti sa svet vysokej gréckej vzdelanosti a filozofie stretal so svetom hlbokej kresťanskej mystiky, Orient s latinskou kultúrou, Byzancia s Rímom a toto všetko, harmonicky zjednotené v jeho osobe, vyúsťovalo do epochálnej misie u Slovákov. Vo svojej dobe patril k najväčším vzdelancom Byzancie i Ríma. Mimoriadny zjav jeho osobnosti bol ocenený i v Ríme prívlastkami: „skutočne podivný filozof, najučenejší muž, učiteľ apoštolského života“. Skutočnosť, že rétoricky nezveličovali, potvrdzuje celoživotné dielo Konštantína Filozofa, z ktorého dodnes čerpajú všetky slovanské národy. O Hlaholike ako svätých písmenách píše pred rokom 890 aj Konštantín Preslavský. Podobne sa vyjadril i pápež Hadrián II., hovoria o tom i ďalšie súdobé životopisy, ako je napr. Bulharská legenda a život Nauma.
Vysvetlenie prečo súčasníci sv. Cyrila považovali slovenské písmená za sväté, je zaznamenané v Žití Konštantína a Žití Metoda. V oboch historických dokumentoch sa zhodne niekoľkokrát opakuje tvrdenie, že Konštantínovi Filozofovi „Boh zjavil písmo pre Slovákov“. Prorockého ducha u Solúnskych bratov Konštantína i Metoda potvrdzuje aj proroctvo o vlastnej smrti. Obaja dostali od Boha poznanie o dni svojej smrti – sv. Cyril 50 dní dopredu a sv. Metod 3 dni vopred.
O ojedinelosti a zjavení slovenských písmen sa hovorí i v byzantskej diplomatickej korešpondencii. V oficiálnom štátnickom liste, byzantský cisár Michal III. pripodobnil slovenské knieža Rastislava k veľkému cisárovi Konštantínovi. Tým podčiarkol jeho zásadný historický význam, pretože tak ako Konštantín zahájil éru svetového kresťanstva, tak Rastislav otvoril éru kresťanstva Slovanov.
HLAHOLIKA
Sv. Konštantín Filozof zostavil hlaholiku podľa idey, či akéhosi kľúča, ktorý dostal v mystickom spojení s Bohom. O pôvode tohto prvého slovenského písma píše, ešte pred rokom 910, Metodov učeník sv. Naum v spise O písmenách. Tu presne označil aj rok ich vzniku – 863 nášho letopočtu. Hlaholika je originálny grafický systém pozostávajúci z 38 znakov a vystihuje všetky osobitosti slovanského jazyka. Fonologicky prevýšila gréčtinu i latinčinu. V hlaholike, podobne ako v hebrejskej i gréckej abecede, mali písmená aj číselnú hodnotu. Konštantín však utvoril pre hlaholskú abecedu novú číselnú sústavu, nezávislú od gréckej.
Hlaholiku ako úplne prvé písmo všetkých Slovanov potvrdzujú viaceré pramene z 9. storočia; predovšetkým svedectvá priamych účastníkov a dosvedčujú aj odporcovia tohto písma – bavorskí biskupi vo svojom spise Conversio. Napokon to, že Konštantín Filozof vynašiel písmená, dokladá a schvaľuje i sám pápež Ján VIII. v bule Industriae Tuae z roku 880. Originalita hlaholiky sa prejavuje nielen v tvare písmen a fonológii, ale predovšetkým symbolikou zobrazujúcou v majstrovskej skratke celú podstatu Kristovho evanjelia.
Hlaholika sa stala všeobecným nástrojom písanej kultúry iba na území starých Slovákov. Úspešná misia Cyrila a Metoda, ktorí tu zaviedli staroslovenskú liturgiu, trvala asi tri a pol roka (864 – 867). Neskôr za účinkovania sv. Metoda už ako arcibiskupa do roku 885. Po jeho smrti, dal nový panovník Slovákov – Svätopluk, právomoci nemeckému biskupovi Wichingovi. Bol to predstaviteľ latinského obradu a preto dal násilne zatvoriť staroslovenskú hlaholskú školu na Devíne (886). Zničil tak celú slovenskú písomnosť a žiakov Cyrila a Metoda dal mučiť a nakoniec i vyhnať. Hlaholika postupne vymizla napriek tomu, že časť z učeníkov neskôr založila v Ochride novú hlaholskú školu. Lebo o 30 rokov neskôr v Preslave, sídle bulharského cára, vznikla druhá verzia slovanského písma – tzv. cyrilika. Hlaholská škola bola odsunutá na okraj Bulharskej ríše do Ochridu na čele s významnými žiakmi sv. Cyrila a Metoda – s Klimentom Slovenským a Naumom. Sv. Kliment Slovenský (+916) bol prvý biskup staroslovenskej liturgie v Bulharsku a veľkou mierou sa zaslúžil o „zlatý vek“ bulharského písomníctva. Hoci tu hlaholská škola pretrvala až do 12. storočia, napokon sa z bývalých hlaholských stredísk začala šíriť do slovanského sveta cyrilika, ktorou boli odpísané početné pôvodiny staroslovenských hlaholských písomností.
SLOVENSKÉ PÍSMO
Prvý a v súčasnej dobe jediný autentický dôkaz tvaru pôvodného písma z čias pobytu Cyrila a Metoda u Slovenov–Slovákov je archeologický nález z r. 2009 v meste slovenského kniežaťa Pribinu – Blatnohrade (dnes Zalavár v Maďarsku).
Pri vykopávkach spodnej priekopy, ktorá chránila sídlo slovenského kniežaťa Pribinu a jeho syna Koceľa, na južnej strane kostola sv. Hadriána, objavili úlomok z hlineného krčaha. Na jeho glazovanom povrchu boli zručne vyryté tri písmená okrúhlej hlaholiky: A (kríž), i (iže), o (on). Ide o najstarší typ tohto písma, datovaný okolo roku 870. Vzhľadom na to, že nález pochádza z 9. storočia a z Pribinovho mesta, ide jednoznačne o „slovenské písmená“, ktoré sem osobne v roku 867 priniesol Konštantín Filozof, ako je to zaznamenané v 15. kap. ŽK: „Keď pobudol na Morave 40 mesiacov, vybral sa (do Ríma) dať svätiťsvojich učeníkov. Po ceste ho prijal Koceľ, panónske knieža (v Blatnohrade) a obľúbiac si veľmi slovenské písmo, sám sa ho naučil, ba, dal mu do 50 žiakov, aby sa ho tiež naučili.“
Pre slovenskú kultúru a históriu má blatnohradský črep veľkú hodnotu, pretože v súčasnosti je to najstarší zápis hlaholiky, aký bol doposiaľ nájdený. Nevedno, či tieto tri písmená A I O sú osobnou značkou výrobcu keramiky, alebo časťou nejakého nápisu. To, že sa nápis bol na úžitkovom predmete, naznačuje, že hlaholika neslúžila iba malému okruhu vzdelancov, ale bola rozšírená aj medzi ľudom. Vďaka tomu môžeme spoznať skutočný tvar písmen, aké používali Slováci v 9. storočí. I z tohto malého úlomku vidieť, že pôvodné slovenské písmená charakterizovala symetria – pravidelný okrúhly tvar a rovnoramenný kríž, nazývaný tiež „grécky kríž“.
REKONŠTRUKCIA HLAHOLIKY
Rekonštrukcia pôvodného slovenského písma v tu prezentovanej grafickej podobe vychádza z predpokladaných základných prvkov, a to kríža, kruhu a trojuholníka, s prihliadnutím na symetriu písmen, ktorú možno vidieť na hlinenom črepe z Blatnohradu. Tvar písmen sme ustálili porovnaním viacerých odpisov hlaholského textu, aby sa eliminoval rukopis, ktorý často radikálne mení pôvodnúformu písma.
Abeceda zohľadňuje výskyt písmen v najstaršej literárnej hlaholskej pamiatke, v Kyjevských listoch. Najstaršie abecedáriá, ktoré by mohli odrážať pôvodné usporiadanie abecedy, sú datované až takmer 200 rokov po vzniku originálu. Najautentickejšie svedectvo o vzniku Konštantínovej abecedy podáva jeden z jeho priamych učeníkov v spise mnícha Chrabra O písmenách. Hoci poznáme desiatky jeho odpisov, ani jeden sa nezachoval v pôvodnej hlaholskej forme. Rôzne prepisy Chrabrovho spisu do cyriliky však uvádzajú rôzne poradie aj počet hlaholských písmen. Preto postavenie písmen v odpisoch Chrabra nemusí zodpovedať pôvodnému Konštantínovmu originálu abecedy. Podobne aj abecedáriá majú ku koncu abecedy nejednotné postavenie písmen, v závislosti od miesta a času, v ktorom pôsobil prepisovateľ. Český slavista F. Mareš uvádza: „Pařížske abecedárium z 12. stol. má jen 31 hlaholských liter. Jde o druhý opis bulharského archetypu, kde sou abecedoslova přepisována latinkou, protože přepis dělal pisatel neznalý slovanského písma. Z přiřazení abecedoslov k jednotlivým písmenům vidět, že konec abecedy byl už při archetypu pisatelům nejasný.“[1]
Jej základné usporiadanie možno vydedukovať najmä z číselnej hodnoty písmen. Postavenie písmen, ktoré nemajú priradené čísla alebo ktorých čísla sú otázne, ako š a jať, bolo v našej abecede určené na základe vyššieho zmyslu, ktorý sa v hlaholike objavuje. Z toho dôvodu v našom prípade postavenie písmena š v abecede určuje zmysel textu abecedoslov, tzv. tajničky hlaholiky, o pokoji = šalom (pozri kapitolu Tajnička hlaholiky). Keby bolo zaradené pôvodným autorom abecedy tak, ako sa dnes uvádza – v súvise s písmenom „št“, ktoré však v pôvodnej abecede ani nebolo (pozri Kyjevské listy), nespĺňalo by tiež symetriu dvojíc z – ž, c – č (a teda aj s – š), ktorá tu zjavne je.
Podobne ani hlaholské písmeno „jať“ nemá číselnú hodnotu, a preto nie je možné presne určiť jeho zodpovedajúce postavenie v pôvodnej hlaholskej abecede. V odbornej literatúre je v závislosti od prepisovateľa postavenie znaku „jať“ v rámci abecedy ako štvrté, piate, niekde siedme písmeno v poradí od konca. V parížskom abecedáriu je tretie a v chorvátskej hlaholike je v poradí druhé od konca. V azbuke sa znak „jať“ nachádza na konci.[2] Keďže postavenie Δ – jať v rámci hlaholskej abecedy je rôzne, bolo ako vzor zobrané postavenie znaku „jať“ z azbuky, za predpokladu, že ide o písmo odvodené od cyriliky a cyrilika od hlaholiky. Možno predpokladať, že v azbuke sa živo zachovala postupnosť abecedy ešte z jej prvotnej predlohy. V neposlednom rade treba vziať do úvahy fakt, že sv. Cyril bol veľký vyznavač Božskej Trojice a preto písmeno graficky označujúce Trojicu muselo mať v jeho abecede významné postavenie. V tomto prípade to mohlo byť už len na konci abecedy.
[1] Porovnaj Mareš, František V. Cyrilometodějská tradice a slavistika. Praha: Torst, 2000, s. 79, 80 a 89.
[2] Takéto zakončenie uvádza aj odporca hlaholiky G. A. Timkovič. Pozri: Timkovič, Gorazd A. Cyrilika je staršia ako glagolika. Prešov: Krásnobrodský Zborník III/1-2, 1998
SYMBOLIKA HLAHOLIKY
Ako vidieť z obrázku, hlaholika má výtvarne zaujímavý ornamentálny charakter s typickým kruhovým prvkom. Väčšina písmen hlaholiky je utvorená z troch základných znakov, sprítomňujúcich tri najdôležitejšie symboly kresťanstva – kríž, kruh – nekonečnosť, trojuholník – symbol Najsvätejšej Trojice.
Prvým písmenom hlaholiky je kríž. Kým iné abecedy krížom končili, hlaholika krížom začína. Tu kríž symbolicky i doslova uzatváral jednu epochu ľudstva, aby otvoril novú. V prvej slovanskej abecede je to obrazné proroctvo, že Slovanom otvára brány do kultúrnych dejín sveta kresťanstvo. Osobitne to platí o Slovensku, lebo od príchodu sv. Cyrila a Metoda sa Slovensko stalo ohniskom kresťanstva pre všetky slovanské národy, ktoré sa tým historicky zviditeľnili. Od tých čias sa cyrilometodský dvojkríž stal symbolom Slovákov. Ako jeden z mála štátov na svete majú vo svojom znaku tak výrazný symbol kresťanstva, ba sú jediným národom, ktorý má v znaku dvojkríž.
Dvojkríž ako duchovné znamenie bol v Byzancii vnímaný ako znak duchovnej hodnosti patriarchu. Pôvodne kratšie rameno predstavuje tabuľku s Pilátovým nápisom: „Ježiš Nazaretský, Kráľ židovský“, ktorá pri Ježišovom ukrižovaní bola napísaná v troch jazykoch: hebrejskom, gréckom a latinskom, ktoré sa v Cirkvi stali aj oficiálne uznávanými liturgickými jazykmi. Preto Slovákom horné rameno dvojkríža pripomína duchovný zápas sv. Cyrila s tzv. pilátnikmi o štvrtý liturgický jazyk – staroslovenský. Schválením tohto jazyka v liturgii sa Slováci zaradili ku špičke kultúrnych národov po boku Izraela a dvoch svetových veľmocí. Úlohu, akú zohrali Gréci v kultúrnom svete a ľud Izraela v dejinách spásy, takú v 9. storočí zohrávali Slováci vo svete Slovanov.
DUCHOVNÝ ODKAZ
Konštantín Filozof vnímal obraz písma a jeho silu ako ďalší rozmer Slova – Krista, a preto využil symboliku jeho tvaru, aby doň zakódoval duchovný odkaz hlaholiky. Predovšetkým prvé písmeno – symbol Krista, písmeno S – , je piktografickým vyjadrením myšlienky „Slovo sa stalo Telom“, ktorá je podstatou Nového Zákona. Abeceda končí znakom Najsvätejšej Trojice – označujúcej Božie meno.
Viacero písmen hlaholiky je prevzatých alebo odvodených z hebrejčiny , , , predovšetkým je to písmeno šin – š . Pre sv. Cyrila bolo príznačné vyjadrovať sa rečou symboliky a obrazov, a preto použil symbolizmus a mystiku hebrejskej spirituality dvoch slov Šema a Šalom, v ktorých je ukrytá duchovná podstata Starého Zákona.
Najmä slovo Šalom je jedným z kľúčových slov hebrejského jazyka s hlbokou symbolikou. Značí pokoj i spásu. Pre duchovnú symboliku slova šalom vybral sv. Cyril písmeno š priamo z hebrejskej abecedy a ním zjednotil staroslovenskú abecedu s hebrejskou. To, že skutočne ide o konkrétne slovo šalom, dosvedčuje trojica hlaholských písmen slova pokoj. Všetky jeho spoluhlásky PoKoJ majú charakter hebrejského písma označujúce práve slovo šalom a zároveň sú jeho prekladom do slovenčiny. To potvrdzuje, že šalom je kľúčom k vysvetleniu záhadnej odlišnosti slabík Š, B, P, K a J .
Šalom je obrazom večného pokoja a blaženosti, teda stav plnosti medzi Bohom a človekom (Hebr 3.a 4.), ktorý Biblia spája so všeobecným vykúpením. To je dôvod, prečo prvé slovo, ktoré Kristus po Vzkriesení ohlási apoštolom, je práve slovo Šalom – Pokoj (Jn 20,19), tak ako to predpovedá žalmista (Ž 85,9): „on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým“. Tým Mesiáš oznamuje ľuďom, že ich spása je dokonaná. Preto slovo šalom v hlaholike nesie najdôležitejší odkaz a je viditeľne, ba dokonca dvojnásobne, hebrejsky i slovensky, zakódované do tejto jedinečnej kresťanskej abecedy.
V hlaholike bolo každé písmeno označené tzv. abecedoslovom (obr.11). Boli to prvé slová veršov nezachovanej abecednej modlitby sv. Cyrila. Ak čítame abecedoslová usporiadané v poradí za sebou idúcich písmen zistíme, že dávajú zmysluplný text. V tajničke abecedoslov Konštantín Cyril, ako virtuóz obraznej reči, adresoval Slovákom pozoruhodnú myšlienku: Krista písmenami Božími ohlasovať dobre je, (aby) život v hojnosti (mala) zem, i ako ľudia rozjímajte On (je) náš Pokoj, hovoriac slovo Šalom v Trojici!
Je to výzva písmenami od Boha hlásať Krista, ktorý položil svoj život za nás, aby sme ho mali v hojnosti. Tým dokonal našu spásu – ŠALOM a zmieril ľudstvo s Bohom, skrze Otca i Syna i Svätého Ducha, v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Sv. Cyril sa vo svojich dielach často vyjadroval slovami Svätého Písma, a tak mnohé z jeho výrokov možno potvrdiť a doložiť priamo Božím slovom. To nám dnes umožňuje nájsť ich pravý zmysel a význam. Tajnička abecedoslov obsahuje myšlienky z Nového Zákona Ján 10,10 a list Efezanom 2,13-22.
Tento odkaz sv. Cyrila, ukrytý v hlaholike je tajnička výsostne duchovného kľúča abecedy, ktorú otvára kríž a uzatvára znak Najsvätejšej Trojice. Hlaholika je abeceda, ktorej alfou a omegou je Kríž a Trojica. Presne v duchu Zjavenia sv. Jána: „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh… Ja som Prvý a Posledný a Živý.“ (ZJ 1, 8 a 17) Tým sa stáva hlaholika ucelenou ikonou Krista, kde je zobrazený ako Prvý a Posledný a Živý.
Hlaholika, vyjadrujúc elementárnu formu slova, ako unikátna kresťanská abeceda je pravou ikonou Slova. Je obrazom Krista, ktorý je Počiatok i Koniec, Alfou aj Omegou. V jej strede je Slovo, ktoré sa stalo telom skrze Bohorodičku. Šalom, ako jadro Evanjelia, nesúce správu o dokonanej spáse ľudí, je zároveň jej hlavným odkazom. Touto jedinečnou kresťanskou symbolikou Bohom zjavené písmo hlaholiky priamo vyzýva na hlásanie Evanjelia.
Misia Solúnskych bratov prostredníctvom starých Slovákov začlenila široko rozvetvené kmene Slovanov do Kristovho mystického tela Cirkvi. Tým sa obaja bratia zaraďujú k najväčším biblickým osobnostiam Mojžišovi a Áronovi i apoštolom Petrovi a Pavlovi. Súčasníci nazývajú Konštantína Filozofa apoštolomrovný a pápež Hadrián II. poukázal na prvotnoapoštolský význam cyrilometodskej misie tým, že dal sv. Cyrila pochovať ako pápeža – hlavu Cirkvi. Aj Konštantín Cyril si bol vedomý veľkosti tohto historického momentu, a preto ho oslávil veľkolepou hymnickou básňou PROGLAS, kde vzdal hold Božím písmenám zobrazujúcim Slovo, druhú Božskú osobu.
ŠEMA SLOVENSKO
Podľa Konštantína Filozofa, filológa a mystika, jazyk a reč je prejav Ducha, ktorý má privádzať človeka k Bohu. Preto nová abeceda mala stáť v prvom rade v službách kresťanského života najprv u Slovákov, a ich úlohou bolo zaniesť ju do celého slovanského sveta. Tak by sa jazyková jednota Slovanov, umocnená písmenami Hlaholiky a povýšená Slovom Božím, pretavila v jednotu duchovnú. Tým by sa naplnilo pradávne poslanie – od počiatku ukryté v mene Slovanov – niesť fakľu Slova (Krista) do temnôt pohanstva. Túto ideu nachádzame predovšetkým v Konštantínovom chválospeve PROGLAS, ktorého posolstvo dopĺňa a završuje odkaz hlaholiky.
Konštantín Filozof sa biblickým zvolaním „Šema Israel“ – Počuj, Izrael!, akým Boh oslovil svoj vyvolený ľud, obracia v Proglase na Slovákov a tým ich spája s vyvoleným ľudom Izraela. Naznačuje tak ohromujúcu myšlienku, že Boh podáva štafetu Slova novo vyvolenému národu, ako to hovorí Ježiš Židom v Evanjeliu:“Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“ (Matúš 21, 43) Sv. Cyril ako prorok tak predpovedá novodobý vyvolený ľud Boží, za ktorý sa modlí aj v poslednej chvíli svojho života: „až všetkých zhromaždíš v jednomyseľnosti, učiň ich ľudom vyvoleným,…a vdýchni im do srdca slovo tvojho prijatia za synov (Gal 4,6), lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijal za hlásateľov svojho Krista.“
Tieto myšlienky opäť potvrdzuje aj Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi od biskupa Klimenta Slovenského. Tu bližšie osvetľuje, že táto vyvolenosť spočíva vo svedectve a ohlasovaní kresťanskej viery. A pretože Boh svoje prisľúbenia nemení (Rim11,29), po viac ako 1100 rokoch toto proroctvo zopakuje a potvrdí hlava Cirkvi – pápež Ján Pavol II. slovami:
„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“ Tak sa obrátil na Slovákov hneď na ich prvej celonárodnej púti do Ríma v roku 1996. Pápež Ján Pavol II. tým potvrdzuje nielen vyvolenie, ale najmä to, že ide o národ Slovákov, ktorým Boh zveruje túto službu. Až vo svetle tohto poznania možno naplno vnímať cyrilometodskú misiu a pochopiť, že práve toto vyvolenie je dôvod, prečo Boh osobitne zasahuje do dejín spásy a zjavuje Slovákom písmo!
Tu stojíme pred ďalšou paralelou s vyvoleným ľudom, pretože žiaden iný národ, okrem Izraela, nemôže povedať, že im priamo Boh dal písmo, ako o tom píše Biblia v knihe Exodus 32,15. Tento text hovorí o tom, že hebrejské písmo pochádza od Boha, a pre nás je to odpoveď, prečo staroslovenská abeceda je spojená s hebrejskou – lebo obe sú dielom Božím. Konštantín Filozof aj tu parafrázuje, či priamo cituje Sv. Písmo, a preto slovné spojenie:“Krista písmenami Božími ohlasovať…“, aké použil v úvode hlaholskej tajničky, je odkazom na tento biblický text. Myšlienky o tabuliach Božím prstom napísaných a písmenách, ktoré Boh znovu dal, podobne ako v Starom Zákone, opäť potvrdzuje aj sv. Kliment, keď v Pochvale Cyrilovi a Metodovi prirovnáva ich k Mojžišovi a Áronovi. To vysvetľuje aj zvláštnu vetu v diplomatickom dopise byzantského cisára Michala slovenskému kniežaťu Rasticovi: „Toto sa stalo iba v dávnych časoch (Izraelitom na púšti) a už sa to nestáva. (No Boh) urobil tak teraz, za našich čias, aby ste sa i vy pripočítali medzi veľké národy, ktoré chvália Boha vo svojej reči.” Tu sa podvojnosť Starého Zákona s Novým opakuje, lebo ako Mojžiš dostal pre ľud Izraela tabule Zákona spolu s Božím písmom, tak sv. Cyril prevzal od Boha písmo, aby ním priniesol Nový Zákon pre Slovákov.
Výber z publikácie: Šubjaková E., Hlaholika, posvätné dedičstvo Slovákov, OZ ŽVT, Bratislava 2010