Od staroslovienčiny k Slovienke? PDF verzia článku
Duma o neústrojnosti jedného pojmu
V slovenskej odbornej literatúre sa používa na označenie nášho národa a písomnej kultúry Slovákov v 9. stor. termín slovien-sky, prípadne staroslovien-sky. Ide o interpretačný preklad historického termínu, preto okrem jazykových kritérií by sa mali v tomto pomenovaní zohľadniť aj historické. Často sa bez akéhokoľvek vysvetlenia používa slovenskými a českými jazykovedcami prijatý termín (staro)slovienčina, prípadne (staro)sloviensky pre dialekt a súčasne základ slova slovien- ako meno pre celé etnikum na tzv. Veľkej Morave. Pritom samotný termín staroslovienčina bol umelo vykonštruovaný. Argumenty, že označenie sloviensky, a teda aj Slovien (Slověn), je rigorózny historický termín v pôvodnom znení, nemajú vedecké opodstatnenie. Skúmaním transliterácie aj transkripcie tohto termínu v historických prameňoch sa ukázalo, že ide o nepodloženú formu prepisu. Podobne je to i s definíciou a pomenovaním prvého spisovného jazyka Slovákov, a tým aj Slovanov. Dodnes sa zaň vo vedeckej obci považuje staroslovienčina, ktorej základ sa vidí v starobulharsko-macedónskom dialekte z okolia Solúna. Takto zadefinované označenie staroslovienčiny v sebe nesúrodo spája jazykové fakty s geografickými a mocensko-politickými reáliami, ktoré nie sú historicky podložené. Keďže prvý spisovný jazyk Slovanov nie je zatiaľ nikde doložený žiadnymi protografmi pochádzajúcimi z druhej polovice 9. stor., nemožno tvrdiť, že staroslovienčina v súbore macedónskych rukopisov z 11. stor. predstavuje jazyk autentických cyrilo-metodských prekladov. Navyše viacerí odborníci preukázali, že jazyk najstaršej hlaholskej literárnej pamiatky Kyjevských listov nie je jazykom slovanského obyvateľstva mesta Solúna a jeho okolia, ale je to domáci jazyk moravských Slovenov ‒ starých Slovákov. V tomto zmysle na základe faktov slovenskej historickej syntaxe považoval lingvista J. Stanislav za potrebné prehodnotiť územný pôvod prvého spisovného jazyka Slovákov. Identický návrh podal v druhej polovici 20. stor. aj americký slavista G. Y. Shevelov. Vzhľadom na to, že cyrilo-metodská misia patrí výhradne do slovenskej histórie, máme právo používať v tomto historickom kontexte adjektíva patriace slovenskému národu.
