Prvá univerzita Slovákov
Po príchode byzantskej misie do Slovenskej zeme v roku 864 kráľ Rastislav zhromaždil skupinu učeníkov a zveril ich Konštantínovi na vyučovanie. Vo svojom kniežacom sídle dal postaviť kostol, pri ktorom zriadil prvú školu na výchovu domáceho kňazstva a vzdelancov. Na jej čele stál profesor Konštantínopolskej univerzity – Konštantín Filozof, stelesňujúc vrchol intelektuálneho i duchovného poznania tej doby.[1] Jeho osobnosť bola zárukou vysokej vzdelanostnej úrovne aj našej prvej vysokej školy s vyučovacím jazykom staroslovenským.
Nezmazateľnú stopu po každej väčšej misii zanechala stavba chrámov. Takúto typickú stopu nachádzame aj na Devíne, kde kamenným svedkom tejto významnej udalosti sa stal byzantský chrám, ktorého základy tu dodnes stoja. V roku 1985 sa na hradnom návrší Devína archeologicky potvrdila existencia chrámu z druhej polovice 9. storočia s trojlístkovou apsidou a nartexom – miestnosťou na vyučovanie. Chrám na Devíne, ako jediný medzi doposiaľ nájdenými staroslovenskými kostolmi, má typické črty byzantského chrámu stavaného pre potreby gréckej liturgie a byzantskej školy, a preto je zárukou nespochybniteľnejprítomnosti byzantskej misie na tomto mieste.
♣
v historických textov, podľa ducha tej doby, sa spomína založenie školy Konštantínom Filozofom u Slovenov-Slovákov iba v náznakoch. Pre nedostatok historických svedectiev, konkrétnu predstavu o tejto dôležitej udalosti našich dejín možno iba vydedukovať. Pravdepodobne bola založená v roku 864 v hlavnom sídle kráľa Rastislava, a v tom čase stelesňovala zrod novej slovanskej kultúry. Dnešní historici ju označujú zväčša pojmom „veľkomoravské učilište“. Takýto názov však nie je adekvátny jej významu. Nielen preto, že pojem veľkomoravský je ahistorický, ale najmä pre názov učilište.
Konštantín Filozof vo svojej Rozprave o prekladaní definoval princípy prekladu z jedného jazyka do druhého, kde zdôvodňuje tézu, že preklad musí vystihnúť predovšetkým význam a vnútorný zmysel originálu[2]: „Lebo nanič sú nám slová a výrazy samé o sebe, ak ide o vyjadrenie správneho zmyslu slova…Preto tam, kde sa gréčtina a slovenčina zhodovali, použili sme ten istý výraz za slovo; ale tam, kde výraz bol dlhší, alebo strácal pôvodný zmysel, potom sme sa vyjadrovali iným slovom, aby sme sa pridŕžali zmyslu.“[3]
Stručne povedané, pri preklade Konštantín Filozof dbal na to, aby forma nezmenila obsah. Išlo tu o vedomú aktualizačnú prekladateľskú metódu, a to nielen v zmysle jazykovo-štylistickom, ale aj z hľadiska obsahového. Presvedčivo to dokazuje rozbor základných diel právneho charakteru (Nomokánon a Zakon sudnyj ľudem – Občiansky zákonník) s využitím staroslovenských právnych termínov.[4]
V prípade termínu učilište ide o významový preklad pojmu zo starej do novej doby. Je to názov „mechanicky“ prevzatý z južnoslovanských jazykov, kde sa takto nazýva škola, ktorú založil Kliment Slovenský v Ochride: „Kliment Ohridski dospio na dvor bugarskoga kneza Borisa, poslan u oblast Kutmičevica s Ohridom kao središtem. Organizirao školu … Slavensko sveučilište.“[5]Tu však toto slovo znamená „univerzita“! Ak chceme dnes pomenovať školu, ktorú založil Konštantín Filozof z poverenia kráľa Rastislava, určite ju nemožno pre dnešného slovenského čitateľa nazvať pojmom „učilište“. Už len z toho dôvodu nie, že tento termín je dnes používaný pre školu nižšieho typu, ba hovorovo ide až o školu úplne najnižšieho typu, ktorá má za úlohu vychovávať zručných remeselníkov bez akéhokoľvek všeobecného vzdelania. Takáto forma by však úplne zmenila obsah, lebo je neadekvátna situácii v 9. storočí, keď bolo založené prvé slovenské školstvo, čím započalo aj epochálne dielo sv. Cyrila a Metoda pre všetkých Slovanov.
♣
Ako píše historik Matúš Kučera „V ranostredovekej spoločnosti práve písomná kultúra predstavuje absolútny kultúrny vrchol. A ak k tomu pristúpi taká prevratná a revolučná udalosť, akou je zostavenie písma, …treba priznať, že písomná kultúra Veľkomoravskej ríše je skutočným vrcholom našej národnej kultúry.“[6] A z tohto pohľadu je potrebné opisovať aj celú históriu Slovákov v 9. storočí. Aby sme dnešnému čitateľovi lepšie priblížili význam našej prvej školy, v duchu princípov prekladu Konštantína Filozofa, mali by sme ju adekvátne k jej poslaniu v danej dobe označovať za univerzitu. Vzhľadom na to, že bola zriadená v sídle kráľa rastislava na Devíne, je priliehavé nazývať ju Devínskou univerzitou.
Stredoveké univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi a pre každú krajinu a každý odbor boli iné. Napriek tomu, že sa úroveň a forma vyučovania prvých stredovekých a dnešných univerzít nedá vôbec porovnávať, oboje sú klasifikované ako univerzity. Je to adekvátne, lebo v danej dobe vždy poskytovali najvyššie možné všeobecné vzdelanie.
Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov s istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas. Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež alebo cisár. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty: artistickú [slobodné umenia, neskôr filozofia], teologickú, právnickú, lekársku
Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike, v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómske školy vznikajúce od 8. storočia.
Ako univerzita je chápaná už cisárska škola v Konštantínopole, založená v 5. stor. po Kristovi, a takto sa spomína aj v Dejinách slovenskej literatúry.[8] V monografii o byzantskom vzdelávaní sa už od jej založenia hovorí ako o univerzite v Konštantínopole: „Medzníkom bolo založenie univerzity v Konštantínopole cisárom Theodósiom II. 27.februára 425…Bolo (tu) vytvorených 31 učiteľských miest…Univerzita bola rozdelená na katedry práva, filozofie, rétoriky, gréckej gramatiky a latinskej gramatiky…Pojem gramatika nebol iba v dnešnom úzkom slova zmysle, ale mal široký význam. Okrem prednášok quadrivia (aritmetika, geometria, hudba, fyzika a astronómia) sa vyučovala tiež medicína.“ … „V roku 863 cisár Bardas menoval rektorom univerzity Leva Matematika, ktorý sa stal „vedúcim filozofov“ a učil filozofiu a predmety quadrivia.…bol zakladateľom stredovekej európskej matematiky. Bez Leva Matematika si nevieme predstaviť vznik a rozvoj matematických vied v západnej Európe. Na jeho prednášky chodil aj Konštantín Cyril.“[9]
Konštantín Filozof bol profesorom filozofie[10] na cisárskej univerzite v Carihrade, ktorej činnosť bola krátko predtým (r.849) obnovená konštituovaním na princípoch, ktoré neskôr charakterizovali stredoveké univerzity (korporácia učiteľov a žiakov s istými právami) a stelesňovala vrcholnú úroveň európskeho vzdelania svojej doby.
„Výsadné postavenie „profesora filozofie“ vyplývalo z toho, že filozofia, teológia a všetky ostatné odbory tvorili jednu koncepciu vzdelania konštantínopolskej univerzity, ktoré samozrejme neoznačovalo iba profesora filozofie ako takého, ale i odborníka z iných odborov. Tak je to aj dnes v západných filozofických fakultách, ktoré vyučujú celý rad odborov, ktoré nemusia mať so samotnou filozofiou nič spoločného.“[11]
Stredoveké univerzity bývali obvykle založené kráľom alebo pápežom a tak to bolo aj v našom prípade. Staroslovenská vysoká škola bola založená kráľom Rasticom, ako podstatná súčasť cyrilometodskej misie. Podľa zvyklostí, misia musela byť dopredu schválená cisárom a patriarchom ešte v Byzancii. Pramene potvrdzujú, že cisár súhlasil so žiadosťou kniežaťa Rastislava a jej naplnením poveril solúnskych bratov Konštantína a Metoda.[12] Na zasadnutí (synode), ktoré v tejto veci zvolal byzantský cisár Michal III., musel byť ako najdôležitejší bod schválený staroslovenský liturgický jazyk. Neskôr toto unikátne dielo kresťanskej kultúry potvrdil a požehnal aj rímsky pápež Hadrián II., ktorý tiež staroslovenčinu povýšil za štvrtý liturgický jazyk a tým, okrem iného, postavil aj celé národné školstvo Slovanov na vysokú kultúrnu úroveň vtedajšej Európy.
Ak zoberieme do úvahy, že išlo o konštituovanie prvého slovanského školstva v národnom jazyku, nemohli sa sv. Cyril a Metod obmedziť iba na teologické vzdelanie, ako tomu bolo pri latinských kláštorných školách. Dokladá to aj jazykovedec Ján Stanislav: „V jednom rukopise Života Konštantínovho sa píše, že mu Rastislav dal 50 učeníkov. „Tí mládenci…prospievali v učení, jedni v slovienskom, druhí však v gréckom, aby rozumeli silu Písma…, a tam ustanovil aj iné učenie: gramatiku a muziku.“ V tejto správe je údaj o školstve vyššieho stupňa, ktoré predpokladá nižšie školstvo. Tých 50 učeníkov sa učilo po sloviensky aj grécky. V prostredí Veľkej Moravy a v Panónii sa učili určite aj latinský a starohornonemecký jazyk.“[13]
To znamená, že slovenské školstvo muselo obsahovať viacero stupňov vzdelania a predovšetkým muselo byť všeobecné, čiže univerzálne. Naznačuje to aj posolstvo kráľa Rastica do Byzancie: „Ale my Sloveni sme prostý ľud a nemáme nikoho, kto by nás vyučil v pravde a vyložil nám jej zmysel. Tak teda, vladyka, pošli nám takého muža, ktorý nám zavedie všeobecnú spravodlivosť.“[14]
a na inom mieste: „Počujúc rastislav…čo vykonal Filozof v krajine Kazarov, aj on starostlivý o svoj národ poslal poslov…že ľud jeho…učiteľa takého nemajú, ktorý by ich naučil čítať …a cestu pravdy tomuto národu úplne ukázať mohol. … Začali teda usilovne vykonávať to, čo prišli robiť: mládež ich v knihách vyučovať… “[15] Vidieť, že išlo o vyučovanie ľudu a nie iba o pár veľmožských synov, pre ktorých by nebolo treba osobitne pýtať učiteľa a zakladať celý školský systém, obzvlášť keď si to vyžadovalo postaviť ho na úplne nových základoch nového jazyka i písma. Takto to podáva i svedectvo samotných Slovenov v úvode pochvalného slova napísaného hneď po smrti sv. Metoda: „Slovo pochvalné na pamiatku svätých a preslávnych učiteľov slovenského národa, utvorivších písmená jemu, preloživších Nový a Starý zákon na jazyk ich, blaženého Cyrila a arcibiskupa panónskeho Metoda.“[16]
nahliadnutie do byzantského školstva nám opäť pomôže urobiť si predstavu, ako vyzeralo učenie ľudu v tej dobe: „Základné školy sa nachádzali takmer po celom území Byzancie a boli dostupné všetkým. Zvlášť v neskoršom období to boli kláštory, ktoré viedli základné školy. Školy sa ale mohli nachádzať aj v rámci verejných chrámov; napr. Christodoulos z Patmosu (11.stor.) študoval gramatiku na dedinskej škole v blízkosti Nicey. Konštantín Filozof získal svoje (základné) vzdelanie v Thessalonikách.“[17]
Obraz o tom, ako sa rozbiehalo prvé slovenské školstvo, nám podáva Moravská a Bulharská legenda, kde sa spomína, že sv. Cyril spolu s bratom Metodom putovali od jedného kniežacieho sídla, k druhému: „Preto každodenne s bratom svojim metodom chodil po hradoch dedinách a mestách, vštepujúc do uší neveriacich slová života…“.[18] „(Metod) chrámy piesňami okrášlil i spevmiduchovnými“[19] V Rímskej legende, ktorá bola napísaná v Ríme krátko po smrti Konštantína Cyrila sa o tom píše: „Potom sa (Konštantín a Metod) začali horlivo venovať tej činnosti, kvôli ktorej prišli. Ich deti učili písmu, ustanovili cirkevné bohoslužby“[20] V tejto činnosti napodobňoval svojich učiteľov i sv. Kliment slovenský, biskup v Ochride, ako to zachytáva Bulharská legenda: „Za vzor života si postavil veľkého Metoda…jeho život a činnosť za základ svojho osobného konania…on (Kliment) deti vyučoval a pritom rozlične; jedným ukazoval, ako sa píšu písmená, druhým vysvetľoval zmysel napísaného,…a vyučujúc deti nejakej náuke…vždy poúčal a usporadúval, naprávajúc nevedomosť… duchovenstvo učil cirkevnému poriadku a spievaniu žalmov…v národe upevňoval umy…“[21]
Aj z tohto vidieť, že vzdelávanie Slovenov-Slovákov muselo mať viacero stupňov, od základného až po najvyššie teologické a právne vzdelanie, ako to naznačuje existencia staroslovenských právnych textov.
„Učiteľstvo zaujímalo v byzantskom klére vynikajúce miesto. Učiteľom bol Kliment už na Morave. V Macedónii bol učiteľom aj Naum a kňaz Konštantín neskor zvaný Preslavský. Aj Cyril a Metod sa v staroslovenských prameňoch volajú učiteľmi a to hneď v tituloch. Metod sa tak volá v ŽK na konci X. kap. v ŽM v II., VIII., XII. a XVII. kap. Slavista Fr. Grivec sa osobitne venoval tomuto termínu. Podľa jeho pozorovania sa slovo učitel používa v staroslovanských pamiatkach vo význame doctor (magister) podľa byzantského úzu 9. stor., ale aj vo význame cirkevného úradu. Mohli to byť biskupovi pomocníci, podriadení biskupom. Taký stupeň učiteľskej služby mali Metodovi učeníci Gorazd. Kliment, Laurentius, Angelár a Naum. Boli aj učitelia, ktorých posielali alebo ustanovovali patriarchovia a pápeži i vladári a mohli mať väčšie práva ako obyčajní biskupi. Bola to podľa dnešnej terminológie funkcia apoštolského misionára a apoštolského legáta. Učitelia, ktorých spomína Rastislav (ŽK XIV. kap.), túto hodnosť nemali.“[22]
Prvá staroslovenská vysoká škola bola postavená na princípoch univerzity v Konštantínopole a mala viaceré fakulty, predovšetkým teologickú, artistickú a právnickú. Odôvodnene možno predpokladať, že vyučovacie predmety mali podobné zloženie ako na konštantínopolskej univerzite, ktoré je zaznamenané priamo v životopise sv. Cyrila: „Keď prišiel (Konštantín-Filozof) do Carihradu, odovzdali ho učiteľom, aby sa vzdelával. Za tri mesiace sa naučil gramatiku a potom sa oddal ďalším vedám. I študoval Homéra i geometriu, dialektiku a všetky ostatné filozofické vedy i rétoriku a aritmetiku, astronómiu a hudbu a všetky ostatné grécke umenia.“ [23] Toto vyjadrenie životopisca hovorí o tzv. septem artes liberales – sedem slobodných umení, ktoré obsahovali takmer všetko vtedajšie poznanie. Pritom prvé stredoveké univerzity v Bologni, Salernu a Sorbone boli ešte jednoduchšie, lebo mali spočiatku iba jednu fakultu.
našej prvej škole štatút univerzity prisúdili už viacerí dnešní autori:
v predslove k Proglasu Ján Chryzostom kardinál Korec: „Čo to musela byť za revolúcia ducha, keď Konštantín a Metod prišli do našej krajiny, na Veľkú Moravu, do Nitry a na Devín s knihami preložený-mi do našej reči a keď zhromaždili výkvet našich mladých ľudí na svoju vysokú školu a tam ich v zrozumiteľnom jazyku vzdelávali vo filozofii, v matematike, hudbe, v poznávaní Písma, jeho hĺbok a tajomstiev, a keď potom spolu s nimi slávili „službu – omšu“ po sloviensky! Písmo, ktoré priniesli, sa stalo základom kultúry u nás i v mnohých ďalších slovanských krajinách.“
Moravský dominikán páter Veselý: „Cyril byl žákem a pak i profesorem slavné cařihradské Akademie, proto jeho moravská škola může být považována mravně, kulturně a právně za „filiálku“ cařihradské, na téže úrovni. A v tom případe i za první universitu středo-evropskou, ano za evropskou vůbec, protože francké misijní školy té doby měli ráz převážně pastorační …“[24]
Autor monografie o Konštantínovi kňaz Jozef Kútnik-Šmálov: „Konštantínovo učilište bolo rušným, podnetným a tvorivým vzdelanostným prostredím, akému ťažko nájsť obdobu, tým menej roveň, tak vo východnej ako i v západnej Európe. Bola touniverzita, rozvíjajúca samostatné myslenie, prebúdzajúca osobné sklony a schopnosti, odchovávajúca skutočne školených ľudí.…Všetkých zapaľoval nákazlivý príklad prvého učiteľa (Konštantína) a napĺňal ich jeho duch.“[25]
Zo života jedného z najlepších žiakov a neskôr i učiteľa tejto univerzity, sv. Klimenta slovenského, sa dozvedáme o, na tú dobu, veľkom množstve absolventov, z ktorých iba kňazov a diakonov bolo 200, a k tomu treba pripočítať ešte ďalších svetských vzdelancov, ktorí boli potrební pre rozvetvené školstvo v celej krajine. Pobočky tejto univerzity sa iste nachádzali aj vo väčších mestách, či hradiskách Rastislavovej krajiny. V prvom rade v Nitre, druhom najväčšom kultúrnom a hospodárskom stredisku hneď po Devíne, kde bolo biskupstvo a kláštor sv. Hypolita na Zobore. Ďalšími takými vzdelávacími centrami mohol byť kláštorný komplex v Uhorskom Hradišti–Sadoch, v dnešných Mikulčiciach, pravdepodobne aj v Olomúci, Osvetimanoch, Pohansku a v iných hradiskách, ktorých stopy dnes nachádzame po celom Slovensku a Morave. Ako bolo zaznamenané i v Živote Konštantínovom, ďalšiu hlaholskú školu založil Konštantín Cyril roku 867 na želanie slovenského kniežaťa Koceľa v jeho sídle na Blatnohrade, keď tadiaľ prechádzal do Ríma.
O vysokej úrovni našej hlaholskej školy svedčia viacerí lingvisti. Hoci pôsobila iba 21 rokov, vychovala prvú generáciu slovenských vzdelancov, ktorí položili základy vzdelanosti v celom slovanskom svete. Slovenskí žiaci Cyrila a Metoda, Kliment slovenský, Naum, Sáva, Angelár, ba aj Konštantín Preslavský (tvorca cyriliky), ktorí boli absolventmi Devínskej školy, založili v Bulharsku nové školy tzv. Preslavskú[26] aj Ochridskú[27]. Obe tieto školy zaradili Bulhari, Poliaci, Angličania, ale aj iní, medzi „najstaršie univerzity“[28]. O to väčšie morálne právo máme, my Slováci, prvú školu Slovanov, založenú na princípoch konštantínopolskej univerzity, nazývať Devínskou univerzitou.
[1] Šmatlák S., Dejiny slovenskej literatúry I., vyd. LIC Bratislava 2002, s. 71
[2] Habovštiaková K. a Krošláková E. Z tvorby solúnskych bratov a ich žiakov, 1993, s. 95
[3] úryvok je z prekladu E. Pauliniho Rozprave o prekladaní z roku 1980, s. 165-169
[4] porovnaj Šmatlák S., Dejiny slovenskej literatúry I., vyd. LIC Bratislava 2002, s.86-87
[5] Bratulič Josip: Lexikon hrvatske glagoljice, Minerva, Zagreb 1995, s.106
[6] Kučera M., Stredoveké Slovensko, Perfekt 2002, s. 62
[7] Vo Veľkom slovníku cudzích slov sa nachádza pod heslom Univerzita – lat. – najstarší typ vysokej školy, zlučujúci pedagogickú a vedeckú činnosť, pôvodne zameranú na všetky vtedajšie vedy; Akadémia – gr. – starogrécka filozofická škola platónskych stúpencov v Aténach, druh vysokej školy, alebo vyššej strednej školy, napr. Obchodná akadémia, najvyššia vedecká ustanovizeň; Auditórium – lat. – priestor v bazilike, určený katechuménom, poslucháreň, určená na usporadúvanie prednášok, poslucháčstvo. In Veľký slovník cudzích slov, IV. vyd. SAMO Prešov, Bratislava 2006; pozri tiež Internet Wikipedia hesloUniverzita
[8] Šmatlák S.: Dejiny slovenskej literatúry I., vyd. LIC Bratislava 2002s, 70
[9] Ježek V. Byzantská paideia, vzdělávání v Byzanci, Prešov 2006, s. 42 a 66, 69
[10] Filozofia bola v Byzancii kráľovnou všetkých vied. V antickej tradícii predstavovala teológia to isté čo filozofia. V kresťanskej Byzancii bola vrcholom poznania, ku ktorému smerovali všetky vedné odbory, s tým rozdielom, že termín teológia sa stal bežnejší ako filozofia. V tomto ohľade zahrnovala filozofia – aritmetiku, geometriu, hudbu, astronómiu, fyziku, logiku/dialektiku/ a estetiku. Tamže s. 84-85
[11] tamže s. 73
[12] „Cisár teda zvolal radu a zavolal Konštantína Filozofa. Prečítal pred ním túto prosbu a povedal mu: „Filozof, viem, že si unavený, ale musíš tam ísť, lebo túto úlohu môžeš vykonať iba ty.“ Život Konštantína IV. kap.
[13] porovnaj Stanislav J. Starosloviensky jazyk, SPN, Bratislava 1978, s. 162
[14] Život Metodov V. kap., porovnaj: 0ndruš Š. Život a dielo Metoda …, 1985, s. 56
[15] Rímska legenda, Stanislav J. 1950, s. 143
[16] Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi od biskupa Klimenta In:Stanislav J., ŽIVOTY, Martin 1950, s. 102-111
[17] Ježek V. Byzantská paideia, vzdělávání v Byzanci, Prešov 2006, s. 62
[18] Moravská legenda V. kap., J. Stanislav: Životy slovanských apoštolov, MS 1950 s. 153
[19] Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi od biskupa Klimenta In:Stanislav J., ŽIVOTY, Martin 1950, s. 102-111
[20] kol. autorov: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., LIC Bratislava 1999, s. 185
[21] Bulharská legenda o sv. Klimentovi In: Stanislav J.: Osudy Cyrila a Metoda, Tatran, Bratislava 1963
[22] Ján Stanislav, Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom, Bratislava 1963, s. 105-106 v poznámke 50
[23] Život Konštantína IV. kap.
[24] Veselý J.M., O.P. Hrob a sídlo arcibiskupa Metoděje, Praha 1992, s. 15
[25] Kútnik Šmálov J. Prvý učiteľ slovienského národa, LÚČ Bratislava, 1999 s.141
[26] založil ju po roku 886 cár Simeon, vyznavač gréckej kultúry, a na jej čele pravdepodobne stál Konštantín Preslavský – tvorca cyriliky
[27] založil ju po roku 893 sv. Kliment Slovenský, biskup v Ochride, spolu so sv. Naumom po roku 893
[28] pozri na konci textu
[29] pozri Internet Wikipedia heslo Univerzita