Svätí SEDMOPOČETNÍCI
Svätí Cyril a Metod a ich piati najvýznamnejší slovenskí učeníci a spolupracovníci – svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva sú známi aj ako svätí Sedmopočetníci. Stáli pri zrode slovenskej cirkevnej provincie a tým i slovenskej štátnosti, kultúry a vzdelanosti, lebo udelenie moravsko-panónskeho arcibiskupského stolca Metodovi v Ríme roku 869 fakticky znamenalo aj uznanie štátnej nezávislosti Slovenov-Slovákov na najvyššej politickej úrovni. Vo východnej cirkvi sa títo siedmi muži označujú ako Apoštoli slovanských národov. Liturgickú spomienku majú 27. júla (podľa pravoslávneho juliánskeho kalendára 9. augusta), keď si pripomíname sviatok sv. Gorazda a jeho spoločníkov.
GORAZD (+886?) prvý Slovák na arcibiskupskom stolci, európsky vzdelanec a literát. Po Metodovi bol najdôležitejšou osobnosťou Slovenskej ríše (tzv. Veľkej Moravy) práve Gorazd. Mal hodnosť učiteľa (profesora) na prvej slovenskej univerzite založenej sv. Konštantínom Cyrilom na Devíne. Nemáme žiadne stopy po jeho účinkovaní v iných krajinách a preto je veľmi pravdepodobné, že krátko po vyhnaní učeníkov zahynul ako mučeník za staroslovenskú liturgiu. Ostatky svätého Gorazda sa podľa tradície nachádzajú v Berate (v dnešnom Albánsku).
Viacero žiakov sv. Cyrila a Metoda sa po vyhnaní uchýlilo do Bulharska, Macedónie a Dalmácie. Pri Ochridskom jazere vznikla hlaholská škola. Bola to po Devíne na Slovensku už druhá slovanská univerzita v Európe, vďaka čomu sa Ochrid stal najznámejším slovanským kultúrnym centrom. Jej najväčšími osobnosťami boli sv. Kliment Slovenský a sv. Naum, ktorých si Bulhari i Macedónci ctia ako zakladateľov a patrónov svojej Ortodoxnej cirkvi.
KLIMENT (+916) Slovenský bol zakladateľom univerzity v Ochride a celej slovanskej písomnosti v starom Bulharsku. Bol pedagóg, spisovateľ a ako básnik sa vyspelou hymnic- kou štylistikou zaradil medzi najvýznamnejších stredove kých poetov Európy. V roku 893 sa stal prvým biskupom satroslovenského liturgického jazyka u južných Slovanov. Pochovaný bol v Ochride. Kliment je jeho mníšske meno podľa rímskeho pápeža Klementa.
NAUM (+910) bol známy ako učiteľ, kňaz a rehoľník s menom Naum, ktoré má svoj pôvod pravdepodobne od starozákonného proroka Nahuma. V rokoch 886-893 žil Naum v Preslave, potom do roku 900 ako učiteľ v Ochride a napokon do roku 910 žil v kláštore sv. Archanjela Michaela pri Ochridskom jazere, ktorý sám vybudoval. Dodnes sa tu náchádza i jeho hrob. Položil základy macedónskeho mníšstva. Dodnes sv. Nauma uctievajú ako divotvorcu a uzdravovateľa, najmä z duševných chorôb.
ANGELÁR (+886) patril k piatim najvýznamnejším slovenským učeníkom a mal titul učiteľa. Podieľal sa na prekladoch bohoslužobných kníh do slovenského jazyka. Začiatkom r. 886 bol uväznený a vyhnaný spolu s Klimentom a Naumom. Kruté zaobchádzanie nemeckých vojakov a namáhavá cesta zrejme podlomili Angelárovo zdravie a skoro po príchode do Bulharska zomiera. Jeho smrť sa datuje približne na koniec roka 886. Podľa tradície sa jeho ostatky spolu s Gorazdovými nachádzajú v Berate.
SÁVA – pramene nám o jeho živote nedávajú takmer žiadne údaje. Viacerí bádatelia sa domnievajú, že Sáva bol tým kňazom (alebo diakonom), ktorého si byzantský cisár Bazileos a pariarcha Fótios ponechali pri Metodovej návšteve v Konštantínopole (okolo r. 882). Jeho meno nasvedčuje, že bol mníchom. Nevieme kedy a kde zomrel, ani kde je pochovaný. Jeho úcta je známa zo začiatku 13. storočia.
Ikona sv. SEDMOPOČETNÍKOV z Beratu v Albánsku zobrazuje piatich z nich – sv.Cyrila, sv. Metoda, sv. Klimenta,
sv. Nauma a sv. Sávu – ako stojacich a dvoch ako spiacich – sv.Gorazda a sv. Angelára. Táto Ikona, nachádzajúca sa na ikonostase bývalého katedrálneho chrámu usnutia Bohorodičky, takto zobrazuje skutočnosť, že na tomto mieste
sa nachádzajú ostatky sv. Gorazda a sv. Angelára.
GORAZD
tretí apoštol Slovanstva
GORAZD (*asi 830 – 886) bol prvý Slovák na arcibiskupskom stolci, európsky vzdelanec a literát. Najstaršie staroslovenské pramene sa zo všetkých učeníkov sv. Cyrila a Metoda najviac zmieňujú práve o Gorazdovi. To svedčí o jeho mimoriadnom dejinnom význame a morálnej autorite jeho osobnosti v čase byzantskej misie u Slovákov. Pramene tiež naznačujú, že sa stal mučeníkom v zápase o staroslovenskú liturgiu a cyrilo-metodské idey.
Výstižnú charakteristiku sv. Gorazda podáva Život Klimentov: „množstvo kňazov, diakonov a subdiakonov, ktorých Metod umierajúc dvestonechal v hraniciach svojej cirkvi. Ak tak veľa bolo iba služobníkov oltára, tak si predstavme, aké bolo množstvo svetských ľudí. Prvé miesto medzi nimi zaujímal Gorazd, …ktorého aj sám svätý Metod, keď cítil koniec svojho života, vyhlásil za moravského arcibiskupa.“
„Čo sa týka tých, čo zaujímali hodnosť učiteľov, ako ten Gorazd, …ktorého ako rodáka z Moravy a zbehlého v oboch jazykoch – latinskom i gréckom – Metodova čnosť postavila na arcibiskupský stolec, ale zloba kacírov pozbavila stolec ozdoby odstránením tohto muža.“
čítajte viac tu (PDF súbor)
KLIMENT Slovenský – apoštol južných Slovanov
Z príležitosti 1100. výročia úmrtia sv. Klimenta v roku 2016 Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO vyhlásila PAMÄTNÝ ROK SV. KLIMENTA OCHRIDSKÉHO
Svätý Kliment Ochridský, zvaný aj Slovenský, patril medzi najbližších spolupracovníkov svätého Cyrila a Metoda. Prímenie Ochridský získal až neskôr, najmä preto, že v Ochride boli uložené jeho ostatky. Bol druhou najvýznamnejšou slovenskou osobnosťou po Gorazdovi a pramene hovoria, že bol „muž veľmi učený“. Bol teológ, literát, poeta, prekladateľ, pedagóg a venoval sa tiež sociálnej činnosti.
Vo svojich dielach Kliment sám seba označil za člena „slovenského národa“, ku ktorému Konštantín Filozof a Metod prišli, čiže pôvodom bol Sloven-Slovák, no jeho staroslovenské meno nepoznáme. Meno Kliment dostal pri vstupe do kláštora podľa rímskeho pápeža a mučeníka Klementa z 1. storočia. Toho pápeža Klementa, ktorého ostatky k nám priniesli solúnski bratia a zanechali ich v mnohých chrámoch našej krajiny. Pápež Hadrián vo svojej bule dosvedčuje, že Filozof svoju učiteľskú prácu u moravských Slovenov začal s „Božou milosťou a na orodovanie mučeníka Klementa“. Preto pápeža Klementa možno považovať za patróna celej byzantskej misie u Slovákov. Ak meno takéhoto svätca dostal Kliment pri vstupe do mníšskeho života, musela to byť pre neho veľká pocta.
Kliment, ako popredný vzdelanec sa stal učiteľom na prvej slovenskej akadémii, ktorú v sídle Rastislava na Devíne založil Konštantín Filozof. Patril k najbližším spolupracovníkom arcibiskupa Metoda. Po jeho smrti sa Kliment spolu s Gorazdom zúčastnil obrany cyrilo-metodského diela proti Vichingovi a jeho spoločníkom. Keď podvodom a intrigami získali Frankovia úplnú moc, zlikvidovali Devínsku akadémiu a zničili všetky staroslovenské hlaholské písomnosti. Napokon rozpútali pohon na všetkých stúpencov staroslovenskej liturgie. Mladších duchovných predali na trh otrokov do Benátok a tých najvýznamnejších uväznili a mučili. Patril medzi nich aj Kliment. Vo februári 886, v čase krutých zím, ich nahých odvliekli k Dunaju a vyhnali z vlasti.
Po strastiplnej ceste Panóniou sa Kliment spolu s Naumom a Angelárom dostali do Bulharska a v roku 893 sa Kliment stal prvým biskupom staroslovenskej liturgie na Balkáne. Pri Ochridskom jazere zriadil hlaholskú školu, významné centrum slovanskej kultúry. Ako tvorca má nezvyčajne umelecky vycibrenú štylistiku hymnického charakteru. Zaraďuje sa medzi najvýznamnejších európskych spisovateľov stredoveku. Jeho celoživotné dielo, svojim rozsahom ohromujúce, má zásadný význam pre rozvoj písomníctva a vzdelanosti u Slovanov.
Kliment účinkoval v Ochride a jeho okolí až do svojej smrti. Zomrel ako posledný zo Sedmopočetníkov a bol pochovaný v Ochride 27. júla 916. Ako protagonista „Zlatého veku bulharskej kultúry“ sa Kliment stal národným svätcom Bulharov a je oslavovaný ako učiteľ a zakladateľ bulharskej a macedónskej písomnej kultúry.
Kliment Slovenský bol najplodnejším pokračovateľom misijného diela svätých bratov zo Solúna. Svojou duchovnou i kultúrnou činnosťou sa Kliment spolu s Naumom stali apoštolmi Bulharov i Macedóncov a nepriamo i väčšiny Slovanov. Preto bez zveličovania možno povedať, že takú istú úlohu akú zohrali svätí Cyril a Metod u Slovákov, zohrali Slováci Kliment a Naum u južných Slovanov.
SLOVENSKÍ UČENÍCI CYRILA A METODA
Najstaršie písomné správy z 9. stor. o udalostiach v Slovenskej zemi, zvanej tiež Morava, označujú Gorazda ako muža Slovenskej zeme, no už tak priamo nehovoria o pôvode ostatných známych učeníkov Cyrila a Metoda. Podľa zaužívanej mienky Kliment (prím. Ochridský), Naum a ostatní stúpenci slovenskej liturgie, ktorých v roku 886 z nášho územia vyhnal Viching, pochádzali zo starého Bulharska či Macedónska. Slovenský slavista Ján Stanislav, na základe jazykovedných výskumov však už v roku 1977 podal dôkaz, že Kliment bol domáceho – slovenského pôvodu.
Priamu zmienku o pôvode učeníkov podáva len Krátky život Cyrilov, kde sa uvádza, že Filozofovi učeníci, s ktorými prišiel do Ríma, pochádzali z Moravy a Panónie: „Filozofa prijal pápež s láskou a veľkou cťou. Nasledovali ho učeníci Filozofovi, ktorí boli z Panónie a Moravy. Prikázaním pápežovým vysvätení boli dvoma biskupmi, Formózom a Kondrachom.“ Vieme, že medzi nimi bol aj Kliment, lebo priamo v Ríme napísal Pochvalné slovo Cyrilovi, ktoré sa prednášalo pri pohrebe sv. Cyrila v roku 869. Podľa Života Naumovho bol v Ríme aj Naum.
Proti všetkým zjavne historicky nepresným a nepravdivým tvrdeniam o bulharskej identite Klimenta i Nauma stojí jednoznačné vyjadrenie samotného Klimenta, že patrí k národu, kde Konštantín Filozof bol učiteľom. Pochvalné slovo Cyrilovi (PSC) nesie v záhlaví Klimentovo meno a niet príčin neveriť, že ho Kliment napísal. Je to pamiatka napísaná jemne kultivovaným a vyspelým staroslovenským jazykom. V tomto diele sa sám Kliment štyri razy označuje za člena národa, ku ktorému Konštantín prišiel:
„Pamäť a pochvala Cyrilovi Filozofovi od biskupa Klimenta“
„Pochvala preblaženého otca nášho i učiteľa slovenského národa, Cyrila Filozofa. …
„Slovenskému národu, pohrúženému v nevedomosti a temnote hriechov, milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista a láska k ľuďom určila ho za pastiera (biskupa) a učiteľa.“ …
Velebím výrečný jazyk tvoj, ktorým môjmu národu zahrmel si ako hrom, Trojvečného Božstva žiarou svietiac, mrak hriechov si odohnal.
Velebím cnostné ruky tvoje, ktorými môjmu národu dážď Božieho poznania vzišiel, napájajúc rosou prýštiacou z Boha naše srdcia suchopárom hriechov vyprahnuté.
Velebím bohodvižné prsty tvoje, ktorými môjmu národu napísaná bola Božia múdrosť, utajená mnohým, odhaľujúc tajomstvá Božieho poznania oslobodzuje od jarma hriechu.
Velebím zlatožiarne útroby tvoje, z ktorých môjmu národu prúdi živá voda padajúca z výšin skrze tvoje modlitby.“
Ján Stanislav na základe lexikálnej analýzy dochovaných pamiatok dospel k jednoznačnému názoru, že Kliment Ochridský, ako sa zväčša uvádza, má slovenský pôvod: „Metodových učeníkov viedol Gorazd a popri ňom Kliment. Obaja boli domáceho pôvodu.“ (J. Stanislav: Starosloviensky jazyk I., SPN, Bratislava 1978, s. 175)
Písomné historické pamiatky hovoria o tom, že Konštantín Filozof Klimentovmu národu vykonal veľké dielo, ktorého svedok a spolupracovník bol práve Kliment. On je autorom textu Pochvala Cyrilovi napísaného bezprostredne po Cyrilovej smrti. Text Pochvaly Cyrilovi hovorí o Klimentovom národe a o Klimentovom vzťahu ku Konštantínovi. Kliment v tejto pamiatke označuje štyri razy národ, v ktorom Konštantín pred smrťou účinkoval slovným spojením „môjmu národu“, pričom text pochádzajúci z neskoršej juhoslovanskej redakcie tri razy tento výraz vynecháva.
Ján Stanislav upozornil, že v neskorších južnoslovanských odpisoch tohto diela prepisovači vynechali tie slová, ktoré svedčili o Klimentovom slovenskom pôvode a ďalej poznamenáva: „aj tento jav ukazuje, že vypúšťanie slova „jenzyk“ vo význame „národ“ nebolo náhodné a že malo odôvodnenie v pisárových znalostiach o tom, ktorého národa, – jenzyka – sa týkalo účinkovanie Konštantína Filozofa v 9. storočí.“ Je zrejmé, že južnoslovanský pisár si bol vedomý toho, že pri pomenovaní Sloveni nejde o všeobecné pomenovanie slovanského národa, ako sa to dnes interpretuje, ale o konkrétny jeden národ Slovenov – Slovákov, ktorý nebol z pisárovej oblasti. Preto mal dôvod vynechať Klimentov slovenský národ a aktuálne ho prepísať tak, aby sa v ňom našli všetci Slovania. Najlepšie to vidieť na porovnaní dvoch textov, ktoré uvádza J. Stanislav:
| „Velebím zlatožiarne útroby tvoje, z ktorých môjmu národu prúdi živá voda…“ Sevastijanov rukopis z 13. stor |
„Velebím svetložiarne útroby tvoje, z ktorých všetkým krajinámprúdi živá voda…“ Záhrebský prepis zo 14. stor. |
Kliment aj bližšie definuje „môj národ“, a uvádza jeho etnické i geografické meno – Slovänьsku ęzyku . Išlo očividne o územie Slovenov pri Dunaji, dnešných Slovákov. Jazykové črty Pochvaly Cyrilovi ukazujú na 9. storočie a na kultúrny jazyk Moravy a Panónie. V jeho jazyku sú výrazné črty, známe ešte dnes v strednej slovenčine.
Z kontextu vyplýva, že pôvodný text PSC napísaný Klimentom, vznikol priamo v Ríme, hneď po úmrtí sv. Cyrila ako spomienková reč pri jeho pochovávaní vo februári 869. Zo Života Konštantínovho vieme, že v tom čase, do roku 869 Konštantín Filozof a Metod účinkovali v rámci slovanského sveta iba u moravských Slovenov. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o tom, že by autor PSC, keď písal o „Slovenbsku ezyku“ mal na mysli aj nejaký iný slovanský národ, alebo dokonca všeobecne všetkých Slovanov, ako sa to obvykle nesprávne interpretuje, pretože v tom čase bola väčšina z nich ešte pohanská.
Ďalším dokladom, že Kliment mohol mať na mysli len národ moravských Slovenov je fakt, že označuje Cyrila za biskupa a učiteľa toho národa, ku ktorému prišiel: „Slovenskému národu, pohrúženému v nevedomosti a temnote hriechov, milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista a láska k ľuďom určila ho za pastiera (biskupa) a učiteľa.“ To, že Konštantín Filozof skutočne bol biskupom čiže pastierom Slovenov, potvrdzuje aj on sám vo svojej poslednej modlitbe: „A keď sa priblížila hodina, aby prijal pokoj večného odpočinku, sv. Cyril pozdvihol ruky k Bohu a so slzami v očiach sa modlil: „Pane Bože, … vyslyš moju modlitbu a ujmi sa svojho stáda, ktoré si zveril mne nesúcemu nehodnému služobníkovi.“ (ŽK, XVIII. kap.)
Život Konštantína ako najvierohodnejší a dnes už aj historicky preverený prameň, ktorý bol napísaný za života jeho brata Metoda, vôbec nespomína žiadnu misiu u Bulharov, hoci veľmi podrobne opisuje misijnú činnosť Konštantína Filozofa. Ak by Konštantín pôsobil ako biskup kdekoľvek u južných Slovanov, iste by to bolo zaznamenané aj v encyklike patriarchu Fotia z roku 867, kde vypočítaval úspechy byzantskej cirkvi za obdobie svojho patriarchátu. O misii biskupa Konštantína Filozofa tu nebola žiadna zmienka. Čiže byzantská cirkev pred rokom 863 nemala žiaden oficiálny podiel na kristianizácii starého Bulharska a Konštantínova moravská misia nebola iniciovaná zo strany Byzancie, ale vyžiadal si ju slovenský vladár Rastic. O pokresťančení Bulharov existujú záznamy aj z Fuldských análov z rokov 864-867 (v tom čase tam bola zahrnutá aj časť Macedónska). Tu vidieť, že presne v tom čase, keď Cyril a Metod účinkovali už na Morave, bulharský knieža Boris žiadal od pápeža biskupov z Ríma, lebo dal vyhnať byzantských duchovných a neskôr sa touto požiadavkou obrátil aj na franského cisára. Pritom sám Boris bol pokrstený až v roku 864 -865, ako akt kapitulácie pred Byzantíncami. Preto je zrejmé, že sv. Cyril bol učiteľom a biskupom výlučne len u moravských Slovenov – Slovákov.
Slovenskí vzdelanci Kliment a Naum v Ochride
- Kliment Slovenský, biskup v Ochride
Úlohu akú zohrali sv. Cyril a Metod u Slovákov, takú zohrali ich slovenskí učeníci u južných Slovanov. Na konci 9. storočia založili tzv. Ochridskú univerzitu, vďaka čomu sa Ochrid stal najznámejším slovanským kultúrnym centrom. Jej zakladatelimi a učitelmi boli dvaja významní Slováci – biskup sv. Kliment a kňaz a mních sv. Naum. Bola to po Devíne na Slovensku už druhá slovanská univerzita v Európe. Škola bola umiestnená v kláštore, ktorý v centre starého Ochridu na Plaošniku založil sv. Kliment a podľa prameňov vychovala za dobu svojho pôsobenia okolo 2500 študentov.
Sv. Kliment, dnes patrón a ochranca Ochridu, bol tiež prvým slovanským biskupom u južných Slovanov. Bol spisovateľ, poeta, pedagóg a pôsobil aj ako lekár. Preto si Macedónčania ctia sv. Klimenta Slovenského spolu s jeho slovenským druhom, sv. Naumom, ako zakladateľov a patrónov Macedónskej Ortodoxnej Cirkvi. Navyše Kliment Slovenský sa ako básnik svojou vyspelou hymnickou štylistikou zaradil medzi najvýznamnejších stredovekých poetov Európy. Ako je známe zo životopisu sv. Klimenta, tento veľký učiteľ Slovanov si tu vybudoval svoj vlastný hrob, kde bol v roku 916 aj pochovaný. Jeho ostatky sa tu nachádzajú dodnes.
V okolí Ochridu, na hraniciach s Albánskom, sa nachádza Kláštor sv. Nauma. Bol to prvý kláštor v tejto oblasti. Sv. Naum ho založil v roku 900 a je tu tiež pochovaný. Nachádzajú sa tu na pilieroch i významné glagolsko-cyrilské písmená prvého kláštorného kostola, ktoré sú svedectvom najstaršej slovanskej gramotnosti Balkánu.
Sv. Klimenta i sv. Nauma považujú Bulhari pôvodom za Bulharov a Macedónci za Macedóncov, ktorí sa vďaka misii sv. Cyrila a Metoda dostali na Slovensko. Avšak podľa jazykovedných výskumov Jána Stanislava, možno jasne preukázať, že sv. Kliment pochádzal zo slovenského národa a naopak nemožno vôbec preukázať, že by bol sv. Naum pochádzal z Balkánu. A hoci obe ich mená znejú cudzokrajne, naznačujú, že obaja boli rehoľníci a svoje slovenské mená zanechali po vstupe do kláštora, kde na znak nového duchovného života prijali mená mníšske, obvykle prevzaté od iných svätcov. Meno Kliment pochádza od patróna cyrilometodskej misie pápeža a mučeníka sv. Klementa, ktorého ostatky niesli do Ríma. Meno Naum má pravdepodobne svoj pôvod od starozákonného proroka Nahuma.
Ako zaznamenávajú oficiálne pramene: „Naumov kláštorný kostol bol podobný kláštoru sv. Klimenta v Ochride, pretože tiež bol vybudovaný v tvare trojlístka.“ Z toho vidieť, že slovenskí učeníci Cyrila a Metoda – sv. Kliment aj sv. Naum, postavili svoje kostoly pri Ochridskom jazere presne v tvare pôvodnej devínskej školy s trojlístkovou apsidou. To potvrdzuje, že slovenský chrám na Devíne bol v histórii misie sv. Cyrila a Metoda najdôležitejší, a že tu sa nachádzalo jej centrum. Môže to byť vážny doklad, že skutočne prvá slovenská i slovanská univerzita bola založená na Devíne.
- Naum, slovenský učeník Cyrila a Metoda
PÚŤ SLOVÁKOV DO OCHRIDU 2011
Hrob sv. Klimenta Slovenského v Ochride
Socha Nauma pod Kláštorom sv. Nauma
Kláštor sv. Nauma pri Ochridskom jazere
Pri hrobe sv. Nauma – Macedónci vravia, že keď priložia ucho k jeho kamennému hrobu, môžno počuť tlkot Naumovho srdca.