Hlaholika ako ikona Slova

 

 

SYMBOLIKA HLAHOLIKY

Abeceda Konštantína Filozofa sa javí ako ucelený ideogram Evanjelia a jeho kresťanskej náuky. Kresťanská symbolika hlaholiky sa tu ukrýva vo viacerých rovinách – jazykovej, grafickej ale i teologickej. Na grafickej úrovni sa nachádza v konštrukčných prvkoch, v obrazovej symbolike tvaru niektorých písmen, v piktogramoch. Zreteľne tu badať i polohovú symboliku prvého a posledného písmena. Navyše, v rámci abecedy postavenie písmen, ktoré symbolizujú meno Božie, možno čítať ako chronologický zápis dejín spásy.[1] Hlaholika je lexikálne i grafémami prepojená s hebrejčinou a je v nej zakódované hebrejské slovo šalom i so svojím slovenským prekladom. Tajnička poskladaná z abecedoslov obsahuje odkazy na citáty z Biblie. Ako vidieť, inotaje hlaholiky možno postihnúť na každej úrovni – intelektuálnej i triviálnej, duchovnej i  laickej.

Aj v starých súdobých prameňoch nachádzame ohlas na túto unikátnu kresťanskú abecedu. Hlaholika sa stala duchovným, ale tiež kultúrnym fenoménom svojej doby, vďaka ktorému sa Sloveni–Slováci už v 9. storočí stali predvojom a ohniskom duchovnej aj svetskej kultúry všetkých Slovanov. Cyrilo-metodská misia mala prostredníctvom Slovenov–Slovákov začleniť široko rozvetvené kmene Slovanov, ktoré dodnes predstavujú nezanedbateľnú časť sveta, do Kristovho mystického tela Cirkvi. Veľký význam tejto misie vnímali už súčasníci Konštantína Filozofa, keď ho nazývajú apoštolomrovný, a tým ho kladú na roveň prvým apoštolom Petrovi a Pavlovi. Predovšetkým sám pápež Hadrián II. poukázal na prvotnoapoštolský význam cyrilometodskej misie aj tým, že dal sv. Cyrila pochovať s poctami aké prislúchajú iba hlave Cirkvi, pápežovi.

DUCHOVNÝ ODKAZ

Konštantín Filozof vnímal obraz písma a jeho silu ako ďalší rozmer Slova – druhej Božskej osoby, ktorá sa stala telom. Preto využil symboliku jeho tvaru, aby doň zakódoval duchovný rozmer. Predovšetkým písmeno v tvare kríža – symbol Krista, je umiestnené ako počiatočné písmeno A.

Latinský nápis v bazilike Sv. Praxedy v Ríme dobre ilustruje používanie kríža v pozícii prvého písmena. v stredoveku, vrcholnom období kresťanstva, kríž v úvode textu vyjadroval všeobecné presvedčenie, že všetko má svoj počiatok v Kristovi, ako je to v Novom zákone: „Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým…“ (Kol 1, 15 – 20) zrejme práve preto, je tiež v hlaholike kríž umiestnený ako počiatočné písmeno A.

V prológovom (synaxárovom) živote Metodovom[2] máme doložené, že každé písmeno v abecede bolo charakterizované slovom. Prvé abecedoslovo hlaholskej abecedy bolo „az“, čo je staroslovenské zámeno „ja“. Mohlo to vyjadrovať myšlienku o stotožnení sa každého kresťana s Kristom v „prvej osobe“. No môže to byť aj odkaz na Ježišov výrok: „Ja som cesta, pravda i život.“ (Jn 14,6)

Ďalšou výraznou grafémou je písmeno S – Slovo, ktoré svojim tvarom pripomína schému človeka. Vytvára piktogram ústrednej myšlienky „Slovo sa stalo telom“, ktorá je podstatou Nového zákona.  V tvare tohto písmena je zrozumiteľná i bez znalosti  čítania. Tak písmeno S znázorňuje vtelenie druhej Božskej osoby. Hore umiestnený kruh predstavuje nekonečného Boha – Otca a z neho zostupuje trojuholník ako symbol troch Božských osôb. Tým graficky naznačuje aj ďalšiu myšlienku: Zostúpením Božieho Syna na zem sa ľuďom zjavilo tajomstvo Trojice.

Písmeno „š“ je iniciálou hebrejského slova Šalom, ktoré značí pokoj i spásu, najmä stav plnosti medzi Bohom a človekom (Hebr 3. a 4.). Preto slovo šalom v hlaholike nesie jej najdôležitejší odkaz a je viditeľne, ba dokonca dvojnásobne – hebrejsky i slovensky, zakódované do tejto jedinečnej kresťanskej abecedy.

Abeceda sa končí znakom Svätej Trojice – Ä – jať. [3] tento znak označuje aj novozákonné meno Božie. Vo vnútri je predelený na tri rovnaké priestory, akoby naznačovali tri seberovné Božské osoby – Otca, Syna a Ducha. Ak si do hornej časti dosadíme Boha – Otca, dole po jeho pravici Syna a vedľa Ducha, dostávame byzantskú interpretáciu teologického sporu známeho ako „filioque“, ktorý v 9. storočí prebiehal medzi byzantskou cirkvou a latinskou cirkvou. Logika kresťanskej symboliky vyžaduje, aby taký dôležitý symbol, akým je znak Trojice, mal i dôležité postavenie. Keďže vzývaním Trojice sa končí každá modlitba, aj v Konštantínovej abecede jej prislúcha najčestnejšie miesto a Trojica i tu všetko završuje.

Hlaholika je teda abeceda, ktorej alfou a omegou je Kríž a Trojica. Je to presne v duchu Zjavenia sv. Jána: „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh… Ja som Prvý a Posledný a Živý.“ (ZJ 1,8 a 17) Hlaholiku tak možno vnímať ako ucelenú ikonu Slova – Krista, kde je zobrazený ako Prvý a Posledný a Živý.

Postavenie písmen v rámci abecedy, ktoré vyjadrujú meno Boha, možno čítať aj ako chronologický zápis dejín Spásy: Na počiatku stojí Kristus, ktorý existoval už pred všetkým stvorenstvom, za ním nasleduje v Starom Zákone ohlasované „knieža Pokoja“, v strede stojí Vtelené Slovo, ktoré prinieslo vykúpenie š-Šalom a celú abecedu, ktorá symbolizuje Krista-Slovo, v sebe uzatvára a završuje Trojica .

Ako abeceda, tvorí hlaholika základ písomnej kultúry, ktorá predstavuje najvyššiu úroveň ľudskej civilizácie. Lebo predovšetkým slovom sa človek líši od všetkých ostatných tvorov. Preto aj písané slovo je osobitným stelesnením Slova – druhej Božskej osoby. Hlaholika, vyjadrujúc elementárnu formu písaného slova, má charakter pravej ikony Slova. Je obrazom Krista, ktorý je Alfou aj Omegou, Počiatok i Koniec. V jej strede je Slovo, ktoré sa stalo telom skrze Bohorodičku. Hlavným odkazom hlaholiky, zakódovaným v hebrejčine i slovenčine, je slovo Šalom, nesúce správu o dokonanej spáse ľudí.

Tento odkaz Konštantína Filozofa, ukrytý v hlaholike,  je duchovné posolstvo pre národ, ku ktorému abecedu priniesol. Takto ho znova pripomína i vo svojej hymnickej básni Proglas, kde vzdal hold Božím písmenám priam biblickým zvolaním Šema, čo v preklade znamená počuj:

„Čujte, čujte toto, Sloveni, dar tento drahý vám Boh z lásky daroval,… počujte všetci, celý národ slovenský, počujte Slovo od Boha vám zoslané, …lebo každé ľudské srdce na zemi dážď Božích písmen potrebuje pre seba,…kto totiž prijme tieto písmená, tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví a vaše duše písmenami posilní “.

V literárnych prácach zrodených počas byzantskej misie u Slovenov–Slovákov vidno štylistickú i obsahovú jednotu všetkých pôvodných diel Konštantína Filozofa i jeho najvýznamnejších žiakov. Aj z toho vidieť, že celé ich spoločenstvo týmito ideami žilo.

Konštantín Filozof  vybral pre každé písmeno hlaholiky tzv. abecedoslová, ktoré usporiadané v poradí za sebou idúcich písmen, dávajú zmysluplný text:

Krista písmenami Božími ohlasovat’ dobre je,

(aby) Život v hojnosti (mala) zem, i ako l’udia rozjímajme;

On (je) náš Pokoj, hovoriac slovo Šalom Najsvätejšej Trojice!

Ide o výzvu písmenami od Boha hlásať Krista, Dobrého pastiera, ktorý položil svoj život za nás, aby sme mali život v hojnosti. Tým dokonal našu spásu – daroval nám ŠALOM – zmierenie ľudstva s Bohom skrze Otca i Syna i Svätého Ducha v tajomstve Najsvätejšej Trojice.

Touto jedinečnou kresťanskou symbolikou je toto Bohom dané písmo priamo predurčené na ohlasovanie Krista. Vyjadruje to aj jej neskorší názov hlaholika. Dodnes pojem hlahol používame v zmysle ohlasovania zvonov, ktorých hlahol sa nesie do ďaleka a volá ľud na oslavu Boha. V slove hlaholiť je stále tento význam prítomný a v spojení s ikonografiou Hlaholiky táto abeceda priam vyzýva na hlásanie Evanjelia.

[1] Pozri Šubjaková, Elena. Hlaholika, posvätné dedičstvo Slovákov. Bratislava: OZ ŽVT, 2010, s. 41.

[2] Proložný Život Metoda podľa rukopisu Uspenského chrámu z r. 1405. In Stanislav, Ján. Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách. Martin: MS, 1950, s. 84.

[3] V nárečí, ktoré Konštantín Filozof zachytil svojím písmom, odpovedalo širokému „e“ (ä).“ Pozri Vajs, Josef. Rukověť hlaholské paleografie. Praha: 1932, s. 20.; Foneticky predstavuje praslovanskú samohlásku ä, alebo jať, ktorá ostáva ako jeden z pozostatkov osobitosti prapôvodného jazyka Slovänov. V dnešnej slovenčine sa zachovala ako ä alebo e. Tento znak sa vyskytuje v takých pojmoch ako je svätý a Slovän. Dodnes v cirkevnej slovančine pojem svätý sa píše svjat a v ruskom jazyku Slovän je Slavjanin. Pozri: Ondruš, Šimon. Odtajnené trezory. Bratislava: MS, 2000, s. 112.-113.